Island

4. 3. 20224. 3. 2022

Island je krajina, ktorú som mal v hľadáčiku už dlhodobo. Vždy ma fascinovala „nespútaná príroda“ a tú Island ponúka na každom kroku. Sopky, vodopády, útesy, gejzíry, lagúny, pláže s čiernym pieskom a divoké ľadovcové rieky s mnohými ďalšími prírodnými krásami patria medzi najvýraznejšie rysy islandskej krajiny. Ale pekne po poriadku – ako som sa na Island vlastne dostal? Zaujala ma ponuka z Katedry regionálnej geografie a rozvoja regiónov (PrifUK), ktorej zamestnanci organizujú rôzne zaujímavé exkurzie. Pár rýchlych správ a plán výletu bol jasný. Využili sme linku spoločnosti WIZZAIR, ktorá z Viedne umožňuje priamy let na medzinárodné letisko Keflavik (cca 50 km od hlavného mesta Reykjavíku). Tu nás čakali dva „minibusy“ s ktorými sme sa v dvoch skupinách presunuli k mestečku Vík, kde sme mali v útulnom penzióne dohodnuté ubytko. Cestu k ubytku sme si spestrili zastávkou pri vodopáde Seljalandsfoss, ktorý je jedným z obľúbených vodopádov Islandu. Keďže sme dorazili v neskorých večerných hodinách, so spoznávaním Islandu sme naplno začali až nasledujúci deň (streda).

Keflavik

Transport z letiska k ubytku

Vodopád Seljalandsfoss

Prvou našou zastávkou bola Diamantová pláž (Diamon beach), ktorá ma okamžite očarila. Tmavý piesok tu kontrastuje s kúskami ľadovcov, ktoré už z diaľky svojím tvarom a leskom pripomínajú diamanty. Tento prírodný jav sa objavuje vďaka topeniu najväčšieho ľadovca (Vatnajökull) v Európe. Presúvame sa k lagúne ľadovcovej rieky Jökursárlón, kde obdivujeme na ulomených ľadových kryhách vylihujúce tulene. Ďalšou našou zastávkou bol vodopád Svartifoss (Čierny vodopád), ktorý padá ponad tmavú čadičovú skalu pripomínajúcu orgán. Dočítal som sa, že tieto čadičové skaly vulkanického pôvodu boli inšpiráciou pre islandských architektov, napr. pri výstavbe známej katedrály Hallgrímskirkja v centre Reykjavíku. Večer sme zavŕšili parádnym zážitkom v podobe polárnej žiary. Toto nebeské divadlo je možné vidieť za splnenia niekoľkých podmienok – musí byť jasná, bezoblačná noc a dosť silný slnečný vietor, ktorý ionizáciou spôsobuje práve tento zaujímavý efekt.

Diamantová pláž

Ľadovcová rieka Jökursárlón

Svartifoss (Čierny vodopád)

Lovci polárnej žiary (zdroj: niekto z našej posádky)

Nasledujúci deň (štvrtok) sme začali prechádzkou po polostrove Dyrhólaey. Ide o prírodnú rezerváciu s veľkým množstvom útesov. Lákadlom je tzv. skalná brána, ktorá je jedným z najfotogenickejších miest Islandu. Postupovali sme ďalej, až na vrchol skalného útesu, kde sa nachádza pekná stavba – maják (Dyrhólaey lighthouse) s bielou fasádou a červenou strieškou. Pohľad z tohto miesta bol parádny – navôkol otvorená islandská krajina, Atlantický oceán a čierna vulkanická pláž Reynisfjara (známa tiež pod názvom Black Sand Beach). Od polostrova Dyrhólaey sme sa presunuli k osade Skógar, kde sa nachádza mohutný vodopád Skógafoss. Svojou výškou 62 metrov a šírkou okolo 25 metrov sa tento velikán radí k najväčším islandským vodopádom. Od vodopádu sme zamierili k ľadovcovému splazu Svínafellsjökull, ktorý sa nachádza na najväčšom pevninskom ľadovci Vatnajökull (zaberá až 8% Islandu), pod najvyššou islandskou horou Hvannadalshnjúkur (2 110 m n.m.). Svínafellsjökull je dobre dostupný po stranách, odkiaľ vedú turistické trasy. V slnečnom počasí nám tento ľadovcový jazyk odhalil pekné farby žiarivej modrej. Svínafellsjökull bol poslednou zastávkou dňa, po ktorej sme sa presunuli na penzión.

Dyrhólaey

Okolité výhľady na krajinu

Maják (Dyrhólaey lighthouse)

Spestrenie počas cesty

Reynisfjara (Black Sand Beach)

Vodopád Skógafoss

Trasa k ľadovcovému splazu Svínafellsjökull

Ľadovcový splaz Svínafellsjökull

Na Islande treba mať na pamäti, že počasie je nevyspytateľné a teda sa môže stať, že pre silný vietor, množstvo snehu a pod. môžu byť mnohé cesty neprejazdné/uzavreté. Práve takáto predpoveď bola vyhlásená na nasledujúci deň (piatok). Plány sa teda trošku zmenili a deň sme strávili na penzióne/prechádzkou po okolí. Oddýchnutí a načerpaní novou energiou sme sa vrhli do sobotného dňa, ktorého úvod patril okružnému výletu po tzv. Zlatom okruhu. Najskôr sme vyrazili k spiacemu Geysiru (Veľký gejzír), ktorý dal meno všetkým ďalším gejzírom na svete. V jeho susedstve sme v pravidelných intervaloch (cca 6 – 10 minút) obdivovali niekoľkometrové výtrysky (cca 10 – 15 m) gejzíru Strokkur. Je to parádne divadlo a určite stojí za to počkať, kým sa Strokkur začne predvádzať. Od Geysiru sme sa presunuli k ďalšej ukážke prírodnej sily, a to neďalekému vodopádu Gullfoss. Tento vodopád sa hrdí prívlastkom „Zlatý“ a patrí medzi najznámejšie vodopády celého Islandu. Nachádza sa na rieke Hvítá a je tvorený dvoma kaskádami vysokými 11 a 21 metrov. Zlatý okruh sme ukončili v národnom parku Thingvellir (Þingvellir), ktorý predstavuje miesto kde vznikol najstarší parlament sveta. Zároveň je to miesto, kde sa od seba vzďaľujú Euroázijská a Severoamerická litosferická doska. Inými slovami, človek tu vie „geologicky stáť“ na dvoch kontinentoch. Naše ďalšie kroky smerovali do teplých prameňov (Secret Lagoon) obklopených nedotknutou prírodou. Tu sme sa fajne osviežili a zrelaxovali. Záver nášho putovania naprieč Islandom patril najsevernejšie položenému mestu na svete Reyjkjavíku. Prehliadli sme si plastiku vikingskej lode Sólfar, známu a neprehliadnuteľnú ikonu hlavného mesta, katedrálu Hallgrímskirkja, modernú filharmóniu Harpa Concert Hall. Na spiatočnú cestu sme opäť využili let cez spoločnosť WIZZAIR (let Keflavik – Budapešť, odtiaľ bus do Bratislavy).

Gejzír

Trasa k vodopádu Gullfoss

Vodopád Gullfoss

Národný park Thingvellir

Miesto vzniku najstaršieho parlamentu

Secret Lagoon

Secret Lagoon (zdroj: niekto z našej posádky)

Foto pred plastikou vikingskej lode Sólfar (zdroj: niekto z našej posádky)

Katedrála Hallgrímskirkja v Reykjavíku

Harpa Concert Hall v Reykjavíku

Čo dodať na záver – možno len pár základných info pre potenciálnych návštevníkov Islandu. Myslím, že najlepším dopravným prostriedkom na spoznávanie Islandu je auto. Vďaka nemu sa môžete po Islande pohybovať neobmedzene (ak je počasie ok), dokážete ísť krajine hlbšie pod kožu. Počasie sa na Islande mení veľmi rýchlo (strieda sa slnko, dážď, vietor, sneh), treba byť na to pripravený. Časový posun oproti Slovensku je mínus 1 hodina. Oficiálnou menou je islandská koruna (ISK). Keď som niečo kupoval (potraviny a pod), platil som platobnou kartou (na väčšine miest postačuje). Na Islande sa najčastejšie konzumujú ryby, či jahňacie mäso (vyskúšali sme špagety s jahňacinou). Tradičný islandský alkohol nájdete pod názvom brennivín. Vyskúšali sme, mal chuť rasce. Jedno z tradičných pív nájdete pod názvom Viking.

Ak zvažujete návštevu Islandu, 100% odporúčam! Je to prírodná lahôdka, ktorú treba zažiť.